Keď chceme niekoho skritizovať, tak to bezpochyby vieme. Ľavou zadnou. A to aj o polnoci. A to nielen na firemnom koberci. Nepotrebujeme pre servírovanie kritiky (nemyslím teraz na kritiku konštruktívnu) absolvovať ani žiaden leadership kurz, ani manažérsky tréning, ani prečítať múdru knihu. Kritizovanie nám ide akosi úplne samo od seba. Ostré slová nám na jazyk pritom nakladajú naše vlastné emócie a vášne. Ktoré majú často škodoradostný, neprajnícky či ego charakter. Nie výnimočne tiež za nimi stojí obava z potenciálneho (alebo domnelého) ohrozenia vlastného teplého miestečka. Hovoríme si, veď sme len ľudia.
Kým kritika je bičom (… veľmi často bičom na unaveného koňa), podpora a ocenenie funguje ako cukor. Životabudič nielen na únavu. O podporujúcej spätnej väzbe je toho napísaného veľa. Mnoho vecí aj užitočných a praktických.
Aby podpora a uznanie splnili svoj účel, potrebujeme pri úspešnom leadovaní dodržať 3 aspekty:
- Leader odovzdáva ocenenie “obdarovanému” asap. Oceniť človeka za veci, ktoré sa mu podarili pred pol rokom funguje asi tak moc ako oceňovať tridsiatnika za 1. miesto v skoku do diaľku v 2. ročníku ZŠ.
- Leader skutočne verí slovám, ktoré mu padajú z pusy. Keď svojim slovám nebudeme veriť my sami, ako im môže uveriť oceňovaný? Ľudia nie sú hlúpi.
- Leader potrebuje byť veľmi konkrétny. Povedať niekomu “To si teda borec!” iste poteší. Ale nakrátko a s malým dopadom. Keď však bude borec počuť, že dokázal svojou precíznosťou ušetriť firme mešec peňazí, bude sa tešiť tiež. A to s takým dopadom, že nabudúce borec prekoná sám seba a stane sa majstrom sveta v precíznosti.
Ako sa však vyhnúť tomu, aby sa z nášho najlepšieho zámeru – tj. podporiť a oceniť druhého – nestala pre neho “ťafka”? Aby cukor zostal cukrom a nestal sa z neho bič? A vo finále nebola naša podpora pre druhú stranu medveďou službou?
Napríklad. Kamarát hovorí kamarátovi: “Ja Ťa tak obdivujem, že v Tvojej situácii a v dnešnej dobe, kedy je všetko 1. zlé, 2. zlé, 3. zlé… 10. drahé, to ešte dávaš. Ja na Tvojom mieste by som si to asi hodil.” No uff… veľká “vďaka” za takúto prezlečenú “podporu” a navyše aj “inšpiratívnu radu”.
Nie každý deň je nedeľa.
Ale každý deň sa znovu a znovu rozhodujeme, na čo smerujeme svoju pozornosť. Pretože kam ide pozornosť, tam prúdi energia. A podľa toho sa veci dejú. Alebo nedejú. Keď sa primárne zaoberáme tým, čo sa nedarí, veci idú “do kelu”. Keď sa však zaoberáme tým, ako vyzerá svet “mimo kel” + pripomíname si, čo sme už v “kelovej” situácii zvládli, veci idú “z kelu”von.
A keď preto úplne stačí, keď kamarát kamarátovi namiesto dlhého “kelového” zoznamu dá kamátsky buchnát do chrba a pridá “Verím, že náročné časy zvládneš!”
Cukor určite úspešne zafunguje nielen v leadershipe a firemnom (internom a externom) prostredí. Pôsobí tiež na kamarátov, susedov, deti a príbuzenstvo iného druhu. Sladký život si zaslúžime všetci. Dávkujte preto cukor iným aj sebe. Cukor tohto druhu je totiž zdraviu a životaspokojnosti maximálne prospešný. A navyše má 0 kalórií.
