Languishing
Poznáte? Máte aj osobnú skúsenosť? Alebo práve zažívate? Možno áno, a ešte o tom ani neviete. Každopádne, tento stav je teraz trendy. Tak smutno trendy. Ide o záležitosť postpandemických dní. Dní, ktoré sú akési čierno-biele, nemastné-neslané… splývajúce. Ktoré sa podobajú ako vajce vajcu. Že sa akoby máme fajn, všetko je plus-mínus okay. Ale akoby nám niečo chýba… možno radosť zo života?… alebo chuť do života? Aj leadership má teraz iný trend. Ešte stále „od pol pása nahor“.
Možno nám tiež chýbajú rozdeľovače. Eventy pracovné či domáce, ktoré jednoznačne odzvonia účtovnému obdobiu alebo nakopnú teamového ducha parádnym team-gril-buildingom. A to nielen na báze kvartálnej, ale každodennej. Keď sa jedno zlieva s druhým, výsledok máva často čudne mdlú chuť.
Ochutnali ste niekedy (dobrovoľne či nasilu) rozmixovanú dojčenskú stravu? No teda, nič moc až fuj, že? A pritom som si istá, že tam našim potomkom dávame tie najlepšie ingrediencie, čo sa nám dostanú pod ruku.
Myslím si, že obdobný princíp funguje v dospeláckom svete. Keď sa práca zmieša s „padla“… tiež to nie je nič moc. Nemôžeme vtedy naplniť ani zmysel jedného, ani druhého.
Čo môže pomôcť? Self-management!
Jednoznačný pokyn našej mysli. Aby si dala pohov od práce. RR alias rituálne rozdeľovače. Psíčkari a rodičia distribuujúci ratolesti za záujmovou činnosťou o tom vedia svoje. V tomto smere to majú jednoduchšie. Sú bez možnosti slobodnej voľby. A úspešnosť vyjednávania s protistranou je chabá. Pokyn znie jasne. Teda pokyn jasne čaká pri dverách.
Aj vedomé „slávnostné“ zaklapnutie notebooku môže byť RR pokynom. S pevným rozhodnutím neotvoriť ho o hodinu či dve na kontrolu, ak by náhodou. Ak by stav „náhodou“ nastal, určite nám ešte predtým ako to zistíme, zbesilo vyzváňa mobil.
Hmm… a čo taká obyčajný, kedysi každodenná, cesta do/z práce? Bola a môže byť otravná. Avšak bola a môže byť užitočná. Ako RR – jasný identifikátor pre podporu životnej vyváženosti a pestrosti.
Jaj… RR móda. Keď si home-officujeme v teplákoch, naša myseľ si nato rýchlo sama zvykne. Možno rýchlejšie, akoby sme chceli sami. Sami = z nášho vlastného vedomého rozhodnutia. Nie nadarmo sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Bez ohľadu nato, či nám košeľa svedčí alebo nás škrtí. Takže potom sa môžeme len diviť, že keď natiahneme tepláky v nedeľu, tak myseľ znova uteká do práce.
Aké RR fungujú pre váš self-management? A aké vôbec nefungujú a škoda ich vôbec skúšať?