Ten, pre koho nič nie je výzva a je spokojný s tým, kto je a čo a ako v živote má, nepotrebuje prosím žiadny coaching. Príde mi však, že žijeme dobu, kde vnútorná spokojnosť nie je samozrejmosťou, lebo o výzvy a tlak nie je núdza. A mnohokrát tlak prichádza z viacerých strán. A naraz.
Prečo manažéri a leadri vyhľadávajú coaching v dnešnej dobe?
Keď ste zo sveta manažmentu a leadershipu (vrcholového, ale aj stredného) viete o tom svoje. Popri zodpovednosti za firemné KPIs potrebujete riešiť osobné výzvy. A na pozadí mnohých z nich môže stáť potreba zvládania stresu, vlastné limitujúce presvedčenia alebo strach zo zlyhania. Alebo snaha o udržanie krehkej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.
A neznamená to, že nie ste úspešní.
Ste úspešní.
Možno však menej šťastní.
Tieto výzvy môžu mať významný dopad na vašu výkonnosť, osobnú spokojnosti a tiež zdravie. Nemusí všetko zvládnuť sami. Ani nemusíte hneď bežať k psychoterapeutovi. Práve v riešení týchto záležitostí z vášho vnútorného sveta, o ktorých nemáte s kým pohovoriť, dokáže coaching pomôcť.
Lebo pravdou je, že žiadna z týchto vecí – strachov, tlakov, pochybností, neistôt etc – sa, žiaľ, nestratí sama od seba. Že sa z nej vyspíte. Potrebujete sa pozrieť veci z očí do očí. A riešiť ju. Ako hovorí jeden z mojich koučovaných sparring partnerov:
„Svoje šťastie si potrebujem ošéfovať sám. Nikto to neurobí za mňa. A ani to nevie lepšie ako ja.“
Čo je coaching a ako vám môže pomôcť?
Coaching je partnerská spolupráca, v ktorej ako kouč podporujem svojho koučovaného (obyčajne manažéra či leadra), aby dosiahol to, čo chce. Ideálne v čo najkratšom možnom čase a za najmenšieho plytvania svojimi zdrojmi – časom a energiou.
Čas a energia sú dve veličiny, po ktorých je v manažmente a leadershipe najväčší dopyt. A rovnaké platí aj po pracovnej dobe.
Najčastejšie výzvy v práci manažérov a leadrov
Obsah a formu vzájomnej spolupráce ladím so svojím koučovaným partnerom spoločne, podľa jeho/jej aktuálnych potrieb, osobných preferencií a konkrétnych očakávaní. Popri štandardných výkonových parametroch (KPIs), ktorých naplňovanie býva častým zdrojom stresu, zvykneme v koučovaní riešiť leadership a teamové veci:
- zlepšenie štýlu vedenia teamu (čo môže leader vo svojom leadershipe meniť a čo potrebuje zachovať rovnaké za každých okolností),
- spôsoby, ako možno ľudí v teame rozvíjať (rola buddy-ho: pre jedného splnený sen, pre druhého nočná mora),
- motiváciu jednotlivých ľudí v teame (každý sme iný, a preto neexistuje „jedna páka na všetkých“),
- prevzatie zodpovednosti jednotlivých členov teamu za ich rolu (lebo spoločná zodpovednosť je žiadna zodpovednosť a skutek utek),
- budovanie dôvery v teame,
- každodennú leadership komunikáciu (vedenie meetingov „viac hodnoty za menej času“, dávanie spätnej väzby inak a lepšie ako „sendvič“, ktorý by už mohol ísť pre dobro všetkých do dôchodku),
- náročné situácie v leadershipe (konflikty medzi členmi teamu, toxická osoba v teame, ticho v teame, výpovede, potreba siahnuť na mzdu či odobrať benefit), etc.
A takisto ladíme osobné výzvy:
- prílišný tlak na výkon – v prepojení na perfekcionizmus či time-management,
- stress resilience a zvládanie emočne náročných situácií,
- príprava na rozhovory, v ktorých potrebujete presvedčiť (nie manipulovať!) druhú stranu a získať ju pre spoluprácu,
- nájdenie seba-motivácie v situácii, kedy v teame či firme vládne demotivácia, neistota či chaos – alebo naopak, ťažká pohoda a komfortná zóna,
- udržanie vysokého osobného výkonu a zároveň zvládnutie náročných vecí v osobnom živote (v oblasti zdravia či blízkych vzťahov),
- dokáziť si plnohodnotne užiť voľný čas (alias naučiť sa byť mimo prácu nielen telom, ale aj mysľou),
- kariérne rozhodovanie (lebo lepšie peniaze nie sú garantom toho, že vám v novej roli bude spokojne), etc.
Self-management ako základ pre úspech v práci aj v živote
Top témou, ktorú otvorilo covidové a post-covidové obdobie je self-management. Počas coachingu nastavujeme individuálne self-management návyky, ktoré ušijeme môjmu náprotivku na mieru. Vnímam, že dnes je sú to práve self-management činnosti, ktoré nám dokážu pomôcť zvládnuť stres a udržať v živote radosť.
Funkčný self-management je ďaleko viac ako len vytváranie časovej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Súvisí s potrebou vytvárania dostatočnej miery životnej energie. A to premyslenou a účelovou starostlivosťou o našu myseľ, fyzické zdravie (telo), emočnú pohodu a prostredie, v ktorom trávime svoj čase. V práci a po práci.
Ste tu, aby ste žili život, čo vás baví.
Kto z vás by dobrovoľne chcel prežiť celý život vo výkone? V odškrátavaní položiek vo svojom buzer-lístku? V must-to-do móde povinností typu ísť ráno do práce >> večer prísť z práce >> a bez energie na čokoľvek a kohokoľvek padnúť únavou do postele, aby ste ráno vstali do práce?
Stavím sa, že nikto. Nikto nechce, aby sa mu zo života stratili vône, farby a chute.
Dobrá správa je, že ak sa to aj stane, nie je to ani final destination, ani status quo. Ale práve aktuálny stav, ktorý môžete zmeniť. Určite viete zmenu zvládnuť aj sami. Nie je to raketová veda. S profi podporou a fokusovaným vedením však môže byť vaša zmena priama, rýchlejšia a menej bolestivá.
Stres nemá rád coaching
Stres je prirodzenou súčasťou pracovného a podnikateľského sveta. V prípade, že si stres viete ošéfovať, nie je ani zdraviu, ani radosti zo života škodlivý. Avšak dlhodobý, kontinuálny a neošéfovaný stres môže viesť k vyhoreniu. A aj fyzickému ochoreniu. Skôr alebo neskôr.
Vyhorenie je black-out. Paralýza a stav vyčerpania, ktorý môže negatívne ovplyvniť nielen vašu výkonnosť v roli manažéra či leadra, ale aj vás ako človeka. S dopadom na kvalitu vášho každodenného osobného života a vašich vzťahov. Pokiaľ dôjde k skutočnému vyhoreniu, vtedy je už potrebná odborná lekárska pomoc, podľa rozhodnutia lekára aj s podpornou medikáciou.
Stres je stav organizmu, ktorý funguje ako posol, že potrebujete určité veci vo svojom živote robiť inak. Alebo sa naučiť vnímať veci inak a inak k nimi pristupovať. Alebo sa na ne vykašľať a robiť iné veci. To, čo a ako (ne)robiť riešime počas coachingu.
Case study: Martin, top manažér – Od vyhorenia k jasnej vízii
Martin (na dôvere záleží: meno som zmenila, príbeh zostáva autentický) sa na exekutívnu pozíciu v global manufacturing spoločnosti vypracoval zo štartovacej pozície. Do firmy nastúpil pred dvomi dekádami rokov ako „mladá krv s diplomom“. A myslel si, že vo firme zostane až do dôchodku. Svoju prácu miloval, rád sa učil nové veci a výzvy bral ako príležitosti. Chcel permananentne posúvať seba seba, ľudí pod sebou, zisk aj kvalitu výroby vyššie.
Pracoval s vysokým nasadením a mal vysokú mieru zodpovednosti. Pokiaľ nemal prácu hotovú aspoň na 120 %, tak nemal hotovo. Dávno zabudol, že obvyklý pracovný týždeň má 40 hodín. Zabudol, že cez víkend si netreba preventívne skočiť do práce, just in case, či všetko beží. Možno prácou suploval, že nie je v osobnom živote tak šťastný, ako by si prial. Každopádne mu práca, ktorú miloval, zožrala radosť zo života. Paradox, že?
Martina vyplo. Jeho myseľ odmietla poslušnosť a dožadovala sa toho, čo jej dlho odopieral. Ne-prácu. OFF. Čas na relax a starostlivosť o seba. Starostlivosť o svoje fyzické zdravie a emočnú pohodu.
From Zero to Hero
S Martinom som sa stretla, keď bol krátko po vysadení medikamentov na zvládanie úzkosti a depresie. Dohodli sme sa, že na vrátenie top kvality jeho života v pracovnej aj osobnej oblasti pôjdeme od piky. Najskôr sme nastavili aktivity, ktoré naštarovali jeho fyzické telo. Aby mal energiu žiť svoj život inak. Bavili sme sa o spánku, jedle, pohybe.
Skúmali sme jeho mentálne presvedčenia a vzorce, ktorými sám sebe hádzal polená pod nohy. Pomohla som mu vymyslieť nové podporujúce návyky. Tie Martin testoval dovtedy, až našiel akurátnu mieru, formu a čas, ako ich začleniť do svojich dní. Akurátna miera, to je pre Martina stále výzva. Oproti minulosti už vie, že aj dobrých vecí veľa škodí. Resp. vecí, o ktorých si myslíme, že nám robia dobre.
Akurátna miera je ako najesť sa na 80 %.
Už sa cítim sýto, ale nie prejedeno.
Martin dnes pracuje v inej firme. Má jasno v tom, čo v živote chce (aj čo nechce). Má jasno o svojich prioritách v práci aj v osobnom živote. O svojich hodnotách aj potrebách. A vie, že nenaplnenosť (potrieb, zmyslu, hodnoty a hodnotnosti) je prvým identifikátorom toho, kedy je potrebné robiť zmeny.
Druhým identifikátorom je nulový OFF čas. Áno, regeneráciu pritom naša racionálna časť mysle zameraná na výkon a delivery rada pokladá za plunkový čas. Ale.. kde by bol športovec bez regenerácie? Možno v nemocnici, ale na vrchole iste nie.
Zaujímavý pohľad na stres ponúka psychologička Kelly McGonigal vo svojej 15 mins prednáške, kde ukazuje, že stres môže byť aj naším spojencem, pokiaľ zmeníme perspektívu a pohľad naň.
Dá sa koučovať strach zo zlyhania?
Nooo, úprimne… strach ako taký sa koučovať nedá. Dá sa koučovať človek, ktorý sa rozhodne spracovať svoj strach. Strach zo zlyhania či možného neúspechu obyčajne býva spojený s oslabeným sebavedomím. Bez viery s seba môžete mať pochybnosti ohľadne svojich rozhodnutí, čo následne môže viesť k zníženej efektivite a zvýšenému stresu. Tým sa dostanete do začarovaného kruhu. Ktorý je ako krysí závod. A ten nemá cieľovú pásku.
Sebavedomie nám môžu situačne znižovať aj okolnosti, ktorým čelíme. Zvlášť, ako sa v nich fungujeme dlhodobo. A tiež ľudia, s ktorými potrebujeme vyjsť, avšak akúkoľvek interakciu s nimi považujeme za náročnú.
Raz som sa pýtala jednej známej, psychoterapeutky, či keď zažívam momenty, že o sebe-za-pochybujem, mám sa ísť hlásiť na terapiu. Odpovedala mi, že keď prestanem mávať tieto momenty, tak ihneď vtedy sa mám ísť prihlásiť.
Je dobré vedieť, že:
- Tieto pocity sú úplne normálne.
- Zažívanie seba-pochybností je stav, ktorý vieme zmeniť. Aj za bežného chodu, nepotrebujeme kvôli tomu bezpodmienečne vyhlásiť sabatikal. Certifikovaný kouč či mentor majú nato páky.
- Strach zo zlyhania v prepojení na znížené sebavedomie je mentálny vzorec, ktorý sme si vytvorili veľmi pravdopodobne v detstve na základe zažitých okolností, ktoré nám nedovoľovali, aby boli naplnené naše potreby. Napr. potreba cítiť sa bezpečne či dostatočne.
Case study: Petra, team leaderka – Ako prekonať pochybnosti o sebe
Petra (na dôvere záleží: meno som zmenila, príbeh zostáva autentický) patrí do gen Z. Požiadala ma o to, aby som jej pomohla prevziať kontrolu nad jej vlastným životom. Bola zmätená aj frustrovaná. Nevedela, čo vlastne v živote chce. Ani to, čo nechce. Bola nadšená z mnohých vecí, lebo sa rada učila novému. Jej nadšenie však zhaslo tak rýchlo, ako vzplanulo. S príchodom nového podnetu. Alebo pochybnosti.
Pochybnosti, a najmä pochybnosti o sebe, zásadne vstupovali do Petrinho premýšľania. Hlas Petrinho vnútorného kritika sa nedal nepočuť. Preto sme začali pracovať na identifikovaní obmedzujúcich mentálnych vzorov a presvedčení. Ktoré si Petra vytvorila v detstve. Vyrastala v rodine, kde nevládla celkom harmónia a Petra nezažívala potrebný pocit bezpečia. Hoci bola vekovo dieťaťom, nedobrovoľne musela narýchlo mentálne aj emocionálne dospieť.
Správna cesta je tá, ktorá vedie k cieľu
Spoločne sme tiež skúmali, ktorá kariérna cesta je pre Petru tá správna. Kde môže robiť to, čo jej dáva zmysel, osobnostne ju napĺňa a zároveň dané veci robí s ľahkosťou. Pretože má k nich určitú osobnostnú pred-dispozíciu a talent. Keď si Petra ujasnila, čo chce, mala v rukáve dôležitý identifikátor, podľa ktorého sa môže rozhodovať. Ako rozlišovať veci, ktorým potrebuje venovať svoj čas a energiu. A ktoré môže bez výčitiek pustiť.
Je rozdiel medzi príležitosťou a ponukou. Príležitosť nás môže posunúť k dosiahnutiu cieľa. Ponuka nás môže odviesť tam, kde vlastne byť nechceme.
Petrina myseľ bola výkonovo orientovaná. A nedovolila Petre dostať sa poriadne do „chillu“. Vytvorili sme sumár aktivít, ktoré Petra každý deň realizovala, aby dosiahla mentálnu spokojnosť. Lebo len spokojná myseľ dokáže fungovať na plný výkon. Medzi tieto aktivity patril pravidelný šport a pohyb, vedomé stravovanie, čas na hobby a stretávanie sa s priateľmi.
My, ľudia, sme sociálne bytosti a potrebujeme zažívať „človečinu“. Čo bolo pre Petru chýbajúcim dielikom puzzle, keďže pracovala v permanentnom home-office.
Dnes Petra vie, čo chce. Verí v seba. A má chuť, silu a odvahu plniť si svoje sny a ciele. Pozerá dopredu a vie, že minulosť neurčuje to, kým je. Pozerá na život s radosťou a pokorou. Dokáže rozumieť svojim emóciám a byť k sebe láskavá.
Negatívne myšlienky, nepodporujúce vzorce premýšľania, strachy, nie-som-dosť-dobráctvo, to všetko sa zmestí do množiny zvaný vnútorný kritik. Rodí sa v detstve (cca do 8. roku života) a vo väčšej či menšej miere úraduje v hlave každého z nás.
Namiesto snahy bojovať s vnútorným kritikom mi príde rozumnejšie a energeticky udržateľnejšie, uzavrieť s ním prímerie. Uznať, že vnútorného kritika mám. A vedome sa rozhodnúť, že budem o sebe premýšľať nie kriticky, ale s pochopením.
Nebudem vám mazať med okolo pusy. Nepôjde to hneď. Vnútorný kritik je expert na vytrvalosť. Práca s vnútorným kritikom je proces zmeny mentálnych vzorcov a premýšľania o sebe. A áno, súvisí so seba-láskou. Čo vôbec nie je len ženské issue.
Coaching ako nástroj pre obnovenie work-life balance
Pre mnohých ľudí z businessu je udržiavanie každodennej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom challenge. Je aj moja výzva. A v minulosti brutálna. Dnes už mám balíček vytunených hackov, otestovaných na vlastnej koži + koži mojich sparring partnerov. Mám však v živej pamäti ten pocit stiahnutého žalúdku, aké je to žiť každý deň ako medzi dvomi mlynskými kameňmi, keď:
- prílišný focus na prácu môže viesť k fyzickému, mentálnemu či emočnému vyčerpaniu. Strate koníčkov či oslabeniu vašich vzťahov.
- zanedbávanie profesijných záväzkov môže negatívne ovplyvniť váš KPIs výkon či podnikanie.
Kopec povinností a málo času vás môže tlačiť k tomu, aby ste boli nezastaviteľným pretekárom F1.
Na vlastnej koži mám (opakovane) zistené, že nejaký čas sa to dá. Dá vydržať. Ale nestojí to zato. Ten telesný limit existuje, hoci je ťažko si ho priznať. Pretože nemá presný dátum. Nie sme však telesne nesmrteľní, ani nevyčerpateľní. A životným úspechom predsa nie je dobehnúť prvý do hrobu.
Chcete žiť rýchlo alebo žiť naplno?
Rýchlo a naplno nie je to isté. Coaching nie je všeliek, ale je to možnosť, ako sa v zhone povinností zastaviť. A zrevidovať:
- čo vám šlape perfektne, a nemusíte do toho šahať,
- čo pokulháva, a potrebujete to riešiť = editovať, up-datovať či vybudovať inak alebo nanovo,
- čo nefunguje alebo vám neslúži, a potrebujete dať tomu čau a padáka.
Ako si vytvoriť udržateľný work-life balance
Coaching pomáha nájsť cestu k tomu, ako aj pri vysokej miere zodpovednosti, tlaku a neistoty, môžete žiť v strese bez stresu. Vďaka nastaveniu nových stress resilience a self-management návykov na mieru vás dokáže podržať pri zvládaní očakávaní a požiadavok. Tie pritom môžu pochádzať tak z okolitého sveta, ako aj toho vášho, vnútorného sveta. Kde ste len vy sami.
Ani po mnohých rokoch práce na sebe a práce s ľuďmi v ich svetoch, sa neviem rozhodnúť, ktorý svet je pre nás väčšia výzva. Nech je ako chce. Isté je, že si nemusíme vybrať. Či budeme pred svetom úspešní alebo vo vnútri šťastní. Môžeme byť oboje 🙂
